Obrazom: Ivan Štrpka a Natália Paterová

Sme radi, že konečne prinášame viac a lepších fotiek z autorského čtení, ktoré sa konalo 18. apríla 2013 v kafé Atlas. Album si môžete pozrieť tu.

O jarnom ráne a spomienke na vznik myšlienky autorského čtení

Dať si záväzok čítať poéziu. V niektorých chvíľach by som povedala - násilné sebazdvíhanie sa na spoločenskom rebríčku pomocou kultúrnejšieho habitu.  V kontexte posledných dní a uvažovaní mi  však náš nápad organizovať autorské čítania s prípravou intenzívnej diskusie o texte príde ako krok k vyslobodeniu (seba samej, ale možno...).

 

Okamih

Vnímanie, buchta a biftek

Jar útočí na naše zmysly. Zrazu si aj poloslepí ľudia uvedomujú, že nejaké stromy sú aj v meste, aj ľudia iPodoví priznajú existenciu nejakým vtáčikom letáčikom (nielen letáčikom z Albertu).

Uprostred mesta zrazu len bez slov
a celkom neprítomne stojíš na prahu letmej
takmer viditeľnej stopy a tá ťa (vedie
ďalej a možno) vzdialene spája s akousi
(vytúženou) neviditeľnou a neprítomnou 
vecou, ktorú nedokážeš obsiahnuť
čírou mysľou ani hmlistou obavou.

A keby aj: kam to uložiť, kam to vtesnať,
ako to všetko skryť do neskrytosti, v ktorej 
sa celý záblesk tej neskutočnej veci 
môže tak celkom nečakane obnažiť?

Ivan Štrpka: Holá neprítomnosť, In: Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad.

Čo ponúka čítanie Ivana Štrpku

Dala som sa na prípravu "lyrickej" časti tvorby Ivana Štrpku takmer nepopísaná, vyšla som ale z toho blackboxu plná slov. Až preplnená. Dôvodom mojej súčasnej úvahy je, prečo mi u Štrpku toľko slov nevadí a inde áno.

V prvom rade mám pocit, že je jeho básňach toľko slov naschvál. Ide o metódu preplnenia hlukom a svojim svetom tak, aby čitateľ nemohol uniknúť do svojich vlastných úvah inde. Na základe tohto obklopenia je človek vo svete vajec a plodov tak, aby sa v ňom skutočne ocital, cítil krv a kal, prípadne si odskočil robiť šľapaje do snehu.

Druhým veľmi sympatickým prvkom je vzájomná previazanosť jednotlivých textov. Je to malé dobrodružstvo odhaľovania, na ktorého seba upozorňuje, keď myslí toho minulého drozda? V súvislosti s piesňami je tiež parádne vidieť komunikovať skladby z youtube a zbierku medzi sebou. Unikát. Som súčasťou druhého mesta. Mesta, ktoré vytvorili slová.

V neposlednom rade musím poukázať (na našej diskusii trochu opomenutý) zvukový rozmer, ktorý občas doplňuje hru významov. Nie je slova bez zvuku, aspoň v našej hlave, ale u Štrpku aj v piesňach. Preto slov pribúdať môže a musí. Dávajú totiž kulisy všetkým zmyslom.

Záverom minieseje, dobrodružstvo prinášajú aj malé dávky. V istom zmysle je možné užiť si ho najmä po troškách. Mala som striedavo rôzne piesne obľúbené. Táto je z obdobia leta roku 2009

Spoločenská kritika u I.Š.

Zuzana prišla na stretnutí so zaujímavým postrehom. Ako je vlastne Ivan Štrpka a Dežo Ursiny v piesňach kritický k spoločnosti. Ľudia s hlavami trochu z ničoho a trochu z papiera a putovanie z posledných síl. 

 

Dnes akosi veľa čítame

deň pred stretnutím nad textmi sa "překulil"
od Ivana Štrpku pridávame nasledovné. čo napíšeme po tom stretnutí, ale fakt nevieme. 



Majster Mu informuje

Báseň nie je informácia. Je
práve to, čo informáciu plodí.
Báseň nie je. Informácia
je práve to, čo informáciu
plodí. Ach, som tak blízko.
Tak blízko seba. Číreho nič
na potápajúcej sa lodi.
-------------------------------------------------------------------------

Majster Mu o hĺbaní

V nehybnosti spiacich žine
a schnúcich preliačín
hĺba horúce leto. Vylieva sa

z belasých, belostných, bieloskvúcich
brehov noci aj dňa. Slnko
má v rukách ešte hlbšie slnko.
Vo svojom svetle zviera hlbšie
svetlo, vo svojom jase
ešte hlbší jas. 


Zdroj: Ivan Štrpka. 1997. Majster Mu a ženské hlasy. Levoča: Modrý Peter

Apríl. Spev s veslom

už dnes sa stretávame na Grohovej 6, aby sme sa rozprávali primárne o tvorbe Ivana Štrpku a prípadne aj zbierke Natálie Paterovej

tož malý úryvok zo zbierky I. Štrpku Majster Mu a ženské hlasy

Apríl. Spev s veslom*

.... 
Dno sa nehýbe. Film beží.
Veslo sa radí k veslu. Záber za záberom
plynie do jediného bodu v mojej mysli.
Telefón zvoní. Smäd horí. Čelo
sa blyští. Aj ľadovec
sa telí. A čírosť škrípe ako veslo
na pomedzí nahého štrku a zatajenej vody.

Chytám ten rytmus. Apríl. Radosť a úzkosť
z tesnej blízkosti
počiatku a konca. Otázka, ktorá
roztvára strechy divadiel, stony aj šíru vodu plodu,
tá presná otázka sa prepaľuje na povrch
ako smrť, ako neodtajiteľná peha, ako spev.
Apríl sa rozlial. Kedy ty
takto doširoka roztvoríš oči? Kedy z nás, z nás samých
v ľahko horľavom aprílovom úsmeve
samú seba, tak celkom
priepastne a chaoticky porodíš?

*druhá polovica básne, strana 47
Ivan Štrpka. 1997. Majster Mu a ženské hlasy. edícia Mušľa. Levoča: Modrý Peter.

Manifesty Osamelých bežcov

Pôvodný text manifestu:

NÁVRAT ANJELOV

Naše prvé opovrhnutie patrí pánom literátom,

ktorí nevidia! Dobrý deň.

Prichádzame z čistých krajín detstva a kladieme

si otázky,

ČO CHCEME A KAM IDEME

Vojna je pre našu generáciu rovnoko abstraktný

pojem ako komunizmus. Oboje žije iba v našich

predstavách. Sme atléti. Strhuje nás čestný boj

mužov. Náš pocit, ktorý nás neustále

prenasleduje, je

POCIT OSAMELOSTI BEŽCA,

ktorý svoj pohyb koná na neznámej ceste,

vzdialený od štartu a cieľa, ktorý nepozná, beží,

teda je (cogito, ergo sum), do behu vkladá

všetky svoje ušľachtilé sily a vôľu, aby dosiahol

svoj cieľ – zmysel pohybu. Beží medzi kolónami

aút, ktoré ho neprestajne predbiehajú a tiesnia

vo všetkých smeroch a protismeroch. Ľudia

v autách konajú monotónny pohyb k verejne

známym a nedôstojným cieľom svojho sebectva,

izolovaní v kabínach, odcudzení, nevšímaví

a ľahostajní k sebe navzájom, rútia sa k svojim

nízkym túžbam, havarujú za ľahostajnosti

ostatných, v autách, ktorých značky sú

pokrytecké.

ANGAŽUJEME SA ZA NÁVRAT ANJELOV

Za návrat dobrých anjelov ľudskosti do vašich

hláv a citov, úprimnosť tých, čo hovoria,

ušľachtilosť úmyslov a mravnú bezúhonnosť

činov. Za návrat ľudí k ľudskosti, za ľudský

odkaz civilizácii. Za humanizmus.

POÉZIU CHÁPEME AKO POSOLSTVO

Ako posolstvo ľuďom od tých, ktorí hovorili

sedemdesiat hodín bez prestania (citovaný Allen

Ginsberg) o ľútosti svojich životov.

Stratené posolstvá, ktoré nebudú vpustené do

brán, stratené brány, ktoré nevpustia dnu čisté

posolstvá.

Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.

Ivan Laučík-Peter Repka-Ivan Štrpka

Bratislava, november 1963

Všetko je pravda, kým sa to nevypovie

"VŠETKO JE PRAVDA KÝM SA TO NEVYPOVIE. BIELE NA bielom miznú všetky rozlíšenia, všetky veci aj ten, kto to prerývano rozpráva." 

Ivan Štrpka - Rukojemník


Takže. Psaní. Autorské čtení. Vyprávění. Je tam všechno. Vícesmyslně. Kontrastně.