Tento ročník Mesiaca autorského čítania nezostal bez našej návštevy. Dve tretiny organizátorov sa pravidelne zúčastňovali podujatia najmä v Košiciach. Z videného a vypočutého samozrejme máme svojich favoritov (bohužiaľ, najmä z nemecky hovoriacich spisovateľov, bohužiaľ nepreložených, a bohužiaľ, zastihli sme veľmi málo básnikov).
Čo sme však najmä sociologicky rozpoznali bol rozdiel v brnenskom a košickom publiku. Súčasťou košických debát boli totiž veľmi pozorné čitateľské postrehy, ktoré môže Brno s celkom svojráznym publikom historicko-národopisného charakteru závidieť. Vyspovedali sme teda jedného z nich, aby sme atmosféru pre inšpiráciu priniesli aj našim čitateľom a spestrili tak čakanie na jeseň, kedy sa opäť rozbehne séria našich autorských čítaní.
Pán Eugen Mauritz je v súčasnosti dôchodca, s literatúrou sa vo svojich povolaniach profesionálne nestretával, i keď vyštudoval knihovníctvo. Knihy sú predovšetkým jeho vášňou, ktorú ale objavil až po skončení svojich školských liet. Povinná literatúra podľa jeho slov vzťah ku knihám skôr znemožňuje, než utvára.
Začínal s knihami o Kapitánovi Frakasovi, potom sa zamiloval do francúzskeho a ruského realizmu. Hovorí o nadčasovosti tých diel, ktoré si nezávisle na sebe nájde viac menej každá generácia. V súčasnej literatúre ale ťažko nachádza také dobré diela. Má rád Enquista, básne Reyneka, ale teraz číta aj Nietzscheho básne. Zaujal ho Sneh od Pamuka. Zistil, že si začal vážiť autorov londonovského typu, vracia sa k romantizmu. Zaujíma ho literárna kritika, a na svoje otázky, prečo je západnou literatúrou predchnutý cynizmus, hľadá odpovede u odborníkov. Jeho domnienkou je, že svet čaká opäť na veľký román z východu.
Autorské čítania navštevuje, pretože prostredníctvom nich môže spoznať nové diela a žijúcich autorov. Aktívne využíva diskusný priestor: „Je škoda, že málo divákov využíva možnosť položiť otázku priamo autorovi a hľadať v literatúre nové obzory," uvádza. Sám objavil najmä šírku poľskej poézie v predminulom ročníku Mesiaca autorského čítania (2011 pozn. red.). Najviac ho zaujal básnik Wojciech Bonowitz. Zároveň vyjadruje ľútosť, že sa diela hosťujúcich, a často aj domácich autorov, neobjavujú na trhoch kníhkupectiev cielene už pred akciou, aby sa s nimi čitateľ mohol dopredu zoznámiť (ako príklad uviedol Hájíčkovu Rybí krev, ktorá asi na Slovensku ešte nie je v distribúcii).
Záverom pán Mauritz vyjadril svoj postoj k literatúre. Próza je podľa neho remeslo, ktoré sa dá naučiť a ktoré preukazuje svojou kvalitou inteligenciu spisovateľa. Poézia je však umenie.
My ďakujeme pánovi Mauritzovi za rozhovor a všetkým prajeme ešte pekný zvyšok prázdnin a veľa prečítaných kníh!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára