Čtení v Daguerru obrazom

Deň májový, dvadsiaty tretí, daguerrový.

V rannom zhone mi napadla myšlienka uverejnenia inteligentného postu na sociálne siete. Nehanbím sa za to. Zároveň som ale nevedela vymyslieť nič, čo by sa vošlo do požadovaného formátu, a tak píšem túto správu, aby som neprítomným sprostredkovala ešte dostatočne emočne nabitú reportáž. Fotky nabudúce.

Poetka (Silvia Kaščáková)

Poetka

Viem, že nedostanem viac.
Z odrobín som rýchlo zamiesila na chlieb
a dvere nezatváram.
Hoci na jednom verši, budem sa držať tu.

S búrkou a o svetle stolnej lampy

Je nedeľa večer a práve pracujeme na plagátoch na štvrtkové čtení. Klasicky nestíhame, Petr hľadá inšpiráciu na kreslenie a Ivana sa niekam stratila, preto sú mnou napísané texty tak krivé. Cítim však, že je potrebné dodať odvahy váhavým návštevníkom Víta Slívy a Silvie Kaščákovej spomienkou na jeho poéziu, ktorú sme tento týždeň čítali. 

Keď umrú vinníci tvojich pochybností

Aby ste zistili, kto je Silvia Kaščáková, uverejňujeme s jej dovolením pár textov. 
Pre vašu jarnú jar. 

Keď umrú vinníci tvojich pochybností,
nezmenší sa tvoja vina.
Societa bohorovných zasadne a bez otázky za teba položí
život Spasiteľa.
Dáš si do vázy zelenú ratolesť a ďalej budeš váhať,
či predsa len nebude lepšie, ak zostaneš smrteľný.

A želáme si dobrú noc, aj keď sme zlí, ba práve preto.
Mať živý sen o láske je pokánie hriešnikov.
Prebúdzanie nepozná realitu sna, záclonám chýba ornament,
nemáme kam schovať pravdu.
Vo chvíli premenenia sa môžeš obzrieť alebo rozhodnúť.