Jar útočí na naše zmysly. Zrazu si aj poloslepí ľudia uvedomujú, že nejaké stromy sú aj v meste, aj ľudia iPodoví priznajú existenciu nejakým vtáčikom letáčikom (nielen letáčikom z Albertu).
Uprostred mesta zrazu len bez slov
a celkom neprítomne stojíš na prahu letmej
takmer viditeľnej stopy a tá ťa (vedie
ďalej a možno) vzdialene spája s akousi
(vytúženou) neviditeľnou a neprítomnou
vecou, ktorú nedokážeš obsiahnuť
čírou mysľou ani hmlistou obavou.
A keby aj: kam to uložiť, kam to vtesnať,
ako to všetko skryť do neskrytosti, v ktorej
sa celý záblesk tej neskutočnej veci
môže tak celkom nečakane obnažiť?
Ivan Štrpka: Holá neprítomnosť, In: Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad.
Uprostred mesta zrazu len bez slov
a celkom neprítomne stojíš na prahu letmej
takmer viditeľnej stopy a tá ťa (vedie
ďalej a možno) vzdialene spája s akousi
(vytúženou) neviditeľnou a neprítomnou
vecou, ktorú nedokážeš obsiahnuť
čírou mysľou ani hmlistou obavou.
A keby aj: kam to uložiť, kam to vtesnať,
ako to všetko skryť do neskrytosti, v ktorej
sa celý záblesk tej neskutočnej veci
môže tak celkom nečakane obnažiť?
Ivan Štrpka: Holá neprítomnosť, In: Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad.
