Pôvodný text manifestu:
NÁVRAT ANJELOV
Naše prvé opovrhnutie patrí pánom
literátom,
ktorí nevidia! Dobrý deň.
Prichádzame z čistých krajín
detstva a kladieme
si otázky,
ČO CHCEME A KAM IDEME
Vojna je pre našu generáciu rovnoko
abstraktný
pojem ako komunizmus. Oboje žije iba
v našich
predstavách. Sme atléti. Strhuje nás
čestný boj
mužov. Náš pocit, ktorý nás
neustále
prenasleduje, je
POCIT OSAMELOSTI BEŽCA,
ktorý svoj pohyb koná na neznámej
ceste,
vzdialený od štartu a cieľa, ktorý
nepozná, beží,
teda je (cogito, ergo sum), do behu
vkladá
všetky svoje ušľachtilé sily a
vôľu, aby dosiahol
svoj cieľ – zmysel pohybu. Beží
medzi kolónami
aút, ktoré ho neprestajne predbiehajú
a tiesnia
vo všetkých smeroch a protismeroch.
Ľudia
v autách konajú monotónny pohyb
k verejne
známym a nedôstojným cieľom svojho
sebectva,
izolovaní v kabínach, odcudzení,
nevšímaví
a ľahostajní k sebe navzájom,
rútia sa k svojim
nízkym túžbam, havarujú za
ľahostajnosti
ostatných, v autách, ktorých
značky sú
pokrytecké.
ANGAŽUJEME SA ZA NÁVRAT ANJELOV
Za návrat dobrých anjelov ľudskosti
do vašich
hláv a citov, úprimnosť tých, čo
hovoria,
ušľachtilosť úmyslov a mravnú
bezúhonnosť
činov. Za návrat ľudí k ľudskosti,
za ľudský
odkaz civilizácii. Za humanizmus.
POÉZIU CHÁPEME AKO POSOLSTVO
Ako posolstvo ľuďom od tých, ktorí
hovorili
sedemdesiat hodín bez prestania
(citovaný Allen
Ginsberg) o ľútosti svojich životov.
Stratené posolstvá, ktoré nebudú
vpustené do
brán, stratené brány, ktoré
nevpustia dnu čisté
posolstvá.
Slnko nech nezapadá nad vaším
hnevom.
Ivan Laučík-Peter Repka-Ivan Štrpka
Bratislava, november 1963
