Aby ste zistili, kto je Silvia Kaščáková, uverejňujeme s jej dovolením pár textov.
Pre vašu jarnú jar.
Keď umrú vinníci tvojich pochybností,
nezmenší sa tvoja vina.
Societa bohorovných zasadne a bez otázky za teba položí
život Spasiteľa.
Dáš si do vázy zelenú ratolesť a ďalej budeš váhať,
či predsa len nebude lepšie, ak zostaneš smrteľný.
A želáme si dobrú noc, aj keď sme zlí, ba práve preto.
Mať živý sen o láske je pokánie hriešnikov.
Prebúdzanie nepozná realitu sna, záclonám chýba ornament,
nemáme kam schovať pravdu.
Vo chvíli premenenia sa môžeš obzrieť alebo rozhodnúť.
Lámeš sa v tom istom mieste,
opakovanie viac bolí ako prekvapuje.
Prasklina, priamoúmerná predsavzatiu,
sa pohráva s myšlienkou – neskončiť.
Niekedy sa dá začať smrťou, napríklad v apríli.
Stačí, že raz zafúka silnejší vietor a čerešni spadnú
kvety.
Už týždeň máš zo seba dobrý pocit,
ohraničený spätnou väzbou lepších
a miestom v rade na telo Kristovo.
Kráčaš poň cez kostol,
posúvaš sa pomalými krokmi,
nevieš, čo s rukami, len aby neprezradili vzrušenie.
Odchádzaš s hostiou prilepenou na podnebí vlastného neba,
opatrne, aby si sa nepotkol ako malý farizej o utajenú
radosť.
Vkladáš prsty do rán po klincoch.
Tomáš zneistel, akoby to už niekde videl.
Bolesť si pamätá rozpätie kríža aj názov lieku.
Zdá sa, že všetkého je dosť.
Naplníš studňu, ale dna sa nezbavíš.
Len o trochu výnimočnosti prosíš,
o trochu jedinečnosti.
Ale trochu je veľa, ak nie je nič.
Nič znamená nikto a samota je smrť z nepovšimnutia.
Ani zomrieť sa nedá iba trochu
a bývalý vrah neexistuje.
Sám trojjediný Boh pozná tvoju zbytočnú prosbu a vie,
že takto prosíš o lásku.
Odjakživa hľadáš miesto, v ktorom sa stretli ramená kríža,
jeden jediný bod,
ktorý drží tvoj život pokope.
Hľadáš to miesto, aby si mohol skúšať,
či nepovolí.
Silvia Kaščáková bude hosťkou ďalšieho autorského čítania v Brne, 23. mája 2013 (o 19.30 v salóne Daguerre) - spolu s Vítom Slívom.
Uverejnené v literárnej prílohe Katolíckych novín Iluminácie 2011.
Pre vašu jarnú jar.
Keď umrú vinníci tvojich pochybností,
nezmenší sa tvoja vina.
Societa bohorovných zasadne a bez otázky za teba položí
život Spasiteľa.
Dáš si do vázy zelenú ratolesť a ďalej budeš váhať,
či predsa len nebude lepšie, ak zostaneš smrteľný.
A želáme si dobrú noc, aj keď sme zlí, ba práve preto.
Mať živý sen o láske je pokánie hriešnikov.
Prebúdzanie nepozná realitu sna, záclonám chýba ornament,
nemáme kam schovať pravdu.
Vo chvíli premenenia sa môžeš obzrieť alebo rozhodnúť.
Lámeš sa v tom istom mieste,
opakovanie viac bolí ako prekvapuje.
Prasklina, priamoúmerná predsavzatiu,
sa pohráva s myšlienkou – neskončiť.
Niekedy sa dá začať smrťou, napríklad v apríli.
Stačí, že raz zafúka silnejší vietor a čerešni spadnú
kvety.
Už týždeň máš zo seba dobrý pocit,
ohraničený spätnou väzbou lepších
a miestom v rade na telo Kristovo.
Kráčaš poň cez kostol,
posúvaš sa pomalými krokmi,
nevieš, čo s rukami, len aby neprezradili vzrušenie.
Odchádzaš s hostiou prilepenou na podnebí vlastného neba,
opatrne, aby si sa nepotkol ako malý farizej o utajenú
radosť.
Vkladáš prsty do rán po klincoch.
Tomáš zneistel, akoby to už niekde videl.
Bolesť si pamätá rozpätie kríža aj názov lieku.
Zdá sa, že všetkého je dosť.
Naplníš studňu, ale dna sa nezbavíš.
Len o trochu výnimočnosti prosíš,
o trochu jedinečnosti.
Ale trochu je veľa, ak nie je nič.
Nič znamená nikto a samota je smrť z nepovšimnutia.
Ani zomrieť sa nedá iba trochu
a bývalý vrah neexistuje.
Sám trojjediný Boh pozná tvoju zbytočnú prosbu a vie,
že takto prosíš o lásku.
Odjakživa hľadáš miesto, v ktorom sa stretli ramená kríža,
jeden jediný bod,
ktorý drží tvoj život pokope.
Hľadáš to miesto, aby si mohol skúšať,
či nepovolí.
 |
| (c) Marek Ormandík |
Silvia Kaščáková bude hosťkou ďalšieho autorského čítania v Brne, 23. mája 2013 (o 19.30 v salóne Daguerre) - spolu s Vítom Slívom.
Uverejnené v literárnej prílohe Katolíckych novín Iluminácie 2011.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára