Je nedeľa večer a práve pracujeme na plagátoch na štvrtkové čtení. Klasicky nestíhame, Petr hľadá inšpiráciu na kreslenie a Ivana sa niekam stratila, preto sú mnou napísané texty tak krivé. Cítim však, že je potrebné dodať odvahy váhavým návštevníkom Víta Slívy a Silvie Kaščákovej spomienkou na jeho poéziu, ktorú sme tento týždeň čítali.
Náš nový kamarát Petr Steindl, ktorý sám píše, v pätnástich rokoch vypracoval projekt o Slívovi. Chodil s ním na pivo, rozprávali sa o ňom aj o poézii. Petr má teraz 19, a dnes asi (určite nepochybne) zmaturoval. Hovoril nám o stretnutiach so starším pánom, ktorí sa nebojí hľadať súvislosti medzi odbormi matematiky a literatúry. Vo svojich básňach sa spovedá z pekného aj ťažšieho. Hľadá nové/staré slová, kóduje.
Právo ono kódovanie je mne osobne najsympatickejšie. Vyburcuváva cestu k poznaniu ním myslenej skutočnosti formou hádaniek a vzájomných ponúk a ich možného prijatia, alebo odmietnutia. Je kozlom, ktorého zvádza ktosi, sochou bez sochy, boudníčkom.
Jeho kódy však nie sú samoľúbym nástrojom hry o to, kto bude viac na výši s pochopením. Mám skôr dojem, že pripravuje prijímacie skúšky odhalenia samého seba pre tých, ktorí budú trpezliví. Životopis bez príkras. Za odmenu.
A teraz si predstavte, že sú tie texty úplne na inej úrovni, než sa to snažím popísať (kvanti-milovníci by povedali, že sú x-násobne lepšie). Bude tam čítať aj mladá talentovaná Silvia. Preto príďte, vo štvrtok do Daguerru (hore) o 19:30. Zoznámiť sa s básňami. Počúvať. Rozumieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára