Dať si záväzok čítať poéziu. V niektorých chvíľach by som povedala - násilné sebazdvíhanie sa na spoločenskom rebríčku pomocou kultúrnejšieho habitu. V kontexte posledných dní a uvažovaní mi však náš nápad organizovať autorské čítania s prípravou intenzívnej diskusie o texte príde ako krok k vyslobodeniu (seba samej, ale možno...).
Nedávno sme sa vrátili s Petrom z Ekologických dní v Olomouci. Mnoho sociológov, filozofov a biológov, či iných vzdelancov tam čas od času prihodilo do svojej reči aj nejakú diagnostiku doby. Nejako sa to diagnostikovanie na mňa v posledom čase valí. Dávam to do súvislosti s intenzívnejším vnímaním, ale je možné, že tlak krízy na nás v posledných mesiacoch dolieha o čosi viac. Nie je to nič nové, už asi 50 rokov smerujeme rovnako, iba občas zmeníme vinníka (masovosť, kapitalizmus, masový kapitalizmus o.i.). Čo sa ale v mojom okolí často skloňuje je neporozumenie.
V prvom rade neporozumenie textu ako takému pre prílišné zahltenie informáciami. Sme zahltení, žiaden nový objav. Zároveň ale nerozumieme vzájomnej súvislosti textov. S čítaním a porozumením ale súvisí aj interpretácia a kritické zhodnotenie. Mám pocit, že informáciu nehodnotíme, iba ju preberieme, alebo odmietneme, žiadna reflexia.
Nehľadám kauzalitu, ale text a jeho váha má vplyv na myslenie a hodnotenie politických názorov, umeleckých prejavov, všetkého, čo nás obklopuje, čo musíme spracovať, aby sme sa zorientovali v tomto (sójovom) guláši.
To, čo sme naštartovali, je z môjho hľadiska možnosť prekonať nevýhodu, ktorú dnešná školská a mimoškolská vzdelanosť vytvára. Ideme do textu. Okrem extatického zážitku z metafor a obrazov (o tom potom) čítame text a chceme rozumieť. Nejde o to, či niekto číta poéziu rád, či ju čítal aj predtým, či tomu rozumie, či študuje literatúru alebo chce sám písať. Ide o obrat a revoltu voči nadiktovanej povrchnosti.
 |
| poézia každodennosti |
Vlastne sme to ani nechceli takto grandiózne. Na začiatku bol nápad pripodobniť stretnutia variácii Česi, vitajte, ktorú organizujú Větrné mlýny a Český institut na Slovensku s českými autormi. Chceli sme v Brne predstaviť Ivana Štrpku a Máriu Ferenčuhovú. A potom sme dostali grant od univerzity na šesť autorských čítaní aj s prípravou. Jedným s argumentov v projekte bola prosba, aby univerzita nebola inštitúciou, ktorá kolaboruje s trhom pri príprave ľudského kapitálu. Aby bola miestom, kde sa dá rásť. Pre rast.
Som rada, že to ľudia navštevujúci naše čítania vnímajú podobne. Možno nevnímajú, ale chodia. Beriem túto kvantitu tentokrát ako ukazovateľ úspechu. Ďakujem všetkým zúčastneným a teším sa na ďalšie spoločné čítania a hovory o ňom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára